od Memory » pát črc 16, 2010 3:46 pm
Vyskočí, akoby si sadla do osieho hniezda, ani nie preto, že sa ozve klopanie na dvere, ale preto, lebo psy začnú bláznivo štekať. Úplne zabudla na čas, ešte stále má na sebe široké tepláky a nie je vôbec namaľovaná. Ale keďže tam nechce Andrého nechať čakať, otvorí dvere.
"Dobrý deň." rozpačito sa naňho usmeje a pozve ho ďalej. Psy ho začnú hneď oňuchávať a vrtieť chvostami. "Úplne som stratila pojem o čase." ospravedlňuje sa. "Počkali by ste chvíľu, než sa prezlečiem? Dúfam, že psy vám nevadia, nič vám neurobia." ubezpečuje ho s úsmevom.
Nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť horšie.