od Memory » čtv říj 21, 2010 1:47 pm
Aj keď sa začína cítiť poriadne unavená (ešte stále totiž tú kocovinu nevyspala), uškrnie sa, keď Styx príde k sebe a viditeľne je už mimo ohrozenia života. "Vitaj späť, zlati." mrkne na ňu. "S vodou musíš ešte chvíľu počkať. Teraz potrebujem, aby si sa nehýbala." pozrie na Nef. "Mohla by si jej trochu navlhčiť pery, pomôže to." sadne si na posteľ a pohľad obráti na Tonyho. "Nemáte za čo ďakovať. Ja sama by som spravila čokoľvek za záchranu jej života." usmeje sa, ale pokrúti hlavou. "Nie, transfúziu nebude treba. Vďaka tomuto elixíru," ukáže na fľaštičku visiacu vo vzduchu pomocou kúzla, z ktorej pomaly odkvapkáva do hadičky, "si Styxine telo samo tvorí dostatok krvi." prikývne, akože Styxinu ruku drží dobre, natiahne obidve dlane kúsok nad ranu, zavrie oči a sústredí sa. Z jej prstov a dlaní sa začne pomaly šíriť hrejivé, magické teplo a ona cíti, tak ako nedávno u Nef, že kostné bunky sa začínajú deliť, vytvára sa nová kostná hmota a úlomky sa spájajú dohromady.
Nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť horšie.