od Memory » úte kvě 25, 2010 11:58 pm
Prekvapí ju, že je Asher ochotný o tých veciach rozprávať. Pozorne ho počúva. Pri predstave tých udalostí jej behá mráz po chrbte, no ignoruje to. Uvedomí si, že až doteraz vlastne upírov nevnímala ako ľudské bytosti, ktoré by mohli cítiť bolesť, strach, niekoho milovať. Ako málo o nich vie. Pri pohľade na jeho tvár, na ktorej sa chvíľami zrkadlia všetky tie emócie, sa jej zdá oveľa ľudskejší, oveľa skutočnejší. Zadíva sa na svoju pravú ruku, ktorej prsty opäť blúdia po sklenenom pohári, bez toho, aby si to uvedomovala.
Keď Asher skončí, ešte chvíľu zamyslene mlčí. Rada by mu niečo povedala, ale čo také by mu mohla povedať? "Som rada, že ste mi o tom povedali." usmeje sa a opäť mu hľadí do očí.
"Myslím, že môj život nebude oproti vášmu veľmi zaujímavý." povie s úsmevom. "Narodila som sa na Slovensku, na otca si nepamätám. Odišiel od nás, keď som mala dva roky. Matka o ňom nikdy nehovorila, no môj starší brat mi vždy tvrdil, že bol čarodejník. Neverila som mu, až kým som aj ja nedostala pozvanie na strednú čarodejnícku školu. To bol zrejme dôvod, prečo sa vzťahy v našej rodine...ehm...tak trochu pokazili. Len čo som dosiahla plnoletosť, odišla som z domu a začala sa strať sama o seba. Matku ani otčima som nevidela už....päť rokov." povie po chvíli zamyslenia. Nerozpráva často o svojej minulosti, no keďže jej Asher povedal niečo zo svojej.... "A priateľa nemám." dodá s úsmevom a priloží si k perám pohár. Pomyslí si na Billa, no s ním vlastne nemá žiaden vzťah. Takže Asherovi neklame.
Nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť horšie.