Jason: +Šibalský pohľad mu oplatí a popri tom sa aj pekne usmeje. Podá mu ruku na pozdrav.+ Teší ma. Davaj taký zaujímavý dlaci v jednom dni, to sa mi ešte nikdy nestalo. +povie s úsmevom a neni v tom žiadna irónia.+ Som Sofia. +predstaví sa.+ Takže vy asi budete tiež účinkujúci, mám pravdu? +pohľad jej tak trochu mimovoľne skĺzne k jeho vypracovanému hrudníku.+
Nath: Tak v tom prípade sa až tak moc od zveromágov nelíšite. +zamyslene.+ Ehm... zviera držať pod povrchom? To si neviem moc predstaviť. Hovoríte o tom, akoby malo svoju vlastnú hlavu. +pousmeje sa+ Uhm. +prikývne súhlasne.+ Ale už dávno tam nežijem. Missouri? Tam som nikdy nebola. +pokrúti hlavou, že má za život ešte čo doháňať.+ Ako to tam vyzerá? +vyzvedá.+
Hmpf! +keď jej zazvoní mobil. Trochu prekvapene pozrie na číslo, no následne sa ospravedlní.+ Prepáčte na moment, toto musím vybaviť.+ A tak trochu sa od nich odvráti. Netuší, že jej to beztak nepomôže a dláčkovia si pravdepodobne vypočujú celý rozhovor, ktorý znie asi takto (aspoň z jej strany.... nechce sa mi to celé vypisovať):
Ahoj, chcela som ti zavolať, už som tu. Kedy sa chceš stretnúť? ....Aha a kedy?... No dobre, aspoň sa tu porozhliadnem. Hmmm... pôžitkárske slasti? Tak nejak... Hej, hej, to bude ono... +stíši ešte hlas, aby ju tí dvaja nepočuli
.+ Len aby som sa nezakusla ja.... Dobre, maj sa. +zloží, opäť sa otočí k Nathovi a Jasonovi a usmeje sa na nich.+ Kde sme to skončili?